Jej deti sú vo veku 21 a 16 rokov, ale stále v noci plakajú, hádzajú a obracajú, kričia bolesťami a sania prsty, aby sa utišili. Tran Thi Gai, ktorý sotva spí, ich spieva. Deti Gaie majú väzbu na invalidný vozík, narodili sa v dedine, ktorá sa počas vojny vo Vietname dostala pod distribúciu agent Orange. Žena verí, že ich zdravotné problémy boli spôsobené dioxínom, toxickou chemikáliou v herbicíde, ktorý americká armáda sprevádzala na území komunistických síl. 35 rokov po skončení vojny vo Vietname zostáva len dedičstvo agent Orange. Tran Van Tram a Tran Thi Dan potrebujú pomoc. Ich štyri dospelé deti sa plazili okolo domu na všetkých štyroch. Nemôžu sa vyrovnať, ale s podporou prejsť len pár krokov, nič viac. 61-ročný tram hovorí, že ich deti sa narodili zdravo, ale za rok ešte nevedeli, ako sa prehodiť. Nemôžu hovoriť. Tramvaj si spomína, ako americkí vojaci striekajú agentom Orange cez svoju dedinu v provincii Quan Tri, v blízkosti bývalej demilitarizovanej zóny, ktorá oddelila severný a južný Vietnam. Raz zvykol chytiť ryby každý deň v okolitých jazerách a potokoch. A teraz spolu so svojou manželkou venujú celý čas starostlivosti o choré deti..
(Celkom 12 fotografií)
1. Syn Ngayen Tri Lam (v popredí) a jeho sestra Ngayen Thi Hang sedia doma v meste Cam Lo, Vietnam. Ich ruky sú zviazané za ich chrbtom, aby sa nepoškodili. Brat a sestra sa narodili s telesným a mentálnym postihnutím, v ktorom ich rodičia a miestne úrady obviňujú z kropenia Orange Agent v regióne počas vojny vo Vietname. (AP Photo / David Guttenfelder)
2. 60-ročný Tran Van Tram vo svojom dome v obci Kam Tuyen. On a jeho žena zdvihli štyri deti so zdravotným postihnutím. (AP Photo / David Guttenfelder)
3. Deti prechádzajú okolo invalidného vozíka, stoja pri starom slepom dome pri dome Tran Van Tram. (AP Photo / David Guttenfelder)
4. 45-ročná Tran Thi Gai ubezpečuje svoju 21-ročnú dcéru Ngayen Thi Thai. V popredí je jej druhá 16-ročná dcéra Ngayen Thi Thuyet. (AP Photo / David Guttenfelder)
5. Ngayen Thi Tay (vľavo) a Ngayen Thi Thuyet sedia na vozíku v ich domove. (AP Photo / David Guttenfelder)
6. Portrét a busta Ho Či Min je na stole v dome. V rokoch 1962 až 1971 americká armáda postriekala okolo 11 miliónov galónov oranžovej látky do močiarov južného Vietnamu. Dioxín stále zostáva v pôde a ako zrážky v jazerách a riekach. Do potravy vstupuje cez ryby a iný tuk. (AP Photo / David Guttenfelder)
7. Tran Van Lam (vľavo) a Tran Van Hoang sedia v dome v obci Kam Tuyen. Vietnamské úrady tvrdia, že viac ako 4 milióny občanov bolo podrobených herbicídom Agent Orange a viac ako 3 milióny trpia vážnymi dedičnými ochoreniami. (AP Photo / David Guttenfelder)
8. Tran Van Hoang chodí po všetkých štyroch do svojho domu. Vláda USA tvrdí, že počet ľudí postihnutých agentom Orange je oveľa menší a že Vietnamci márne obvinia USA. (AP Photo / David Guttenfelder)
9. Tran Van Loan sa pozerá na televíziu, zatiaľ čo jeho sestra Tran Thi Luu sedí na posteli vo svojom dome v dedine Kam Tuyen. Spojené štáty vynakladajú nevýznamné finančné prostriedky z rozpočtu na pomoc Vietnamu. Minulý rok Spojené štáty pridelili 80 miliónov dolárov na liečbu AIDS vo Vietname, kde je úroveň tejto choroby pomerne nízka. Avšak pomoc obetí vplyvu agent Orange dostala iba 3 milióny. (AP Photo / David Guttenfelder)
10. 45-ročná Tran Thi Gai ubezpečuje svoju dcéru 21-ročnú Ngayen Thi Thai (vpravo). Testy vykonané kanadskou organizáciou na ochranu životného prostredia ukázali, že vo väčšine častí Vietnamu úroveň dioxínu neprekračuje kritickú úroveň. V niektorých "horúcich miestach" je však dosť vysoká. (AP Photo / David Guttenfelder)
11. Ngayen Thi Thai vyzerá z okna z postele. Vietnamský výskum ukazuje, že miera pôrodnosti detí s odchýlkami v tých oblastiach, v ktorých bol agent Orange distribuovaný, je oveľa vyššia ako v "čistých" regiónoch. (AP Photo / David Guttenfelder)
12. Zľava doprava: Tran Van Hoang, Tran Van Lam, Tran Van Luan a Tran Thi Louu sedia na verande svojho domova v obci Kam Tuyen. Jeden zo zástupcov služieb ochrany životného prostredia, Le Ke Sone, zistil, že dioxín je najaktívnejšia a nebezpečnejšia látka na svete. (AP Photo / David Guttenfelder)